Bratislava 25. septembra (TASR) - Konsolidačný balík opatrení na budúci rok prispeje k zlepšeniu stavu rozpočtu verejnej správy o približne 1,6 miliardy eur alebo 1,1 % hrubého domáceho produktu (HDP). Tento efekt by mal stačiť na to, aby vláda naplnila svoje ciele v oblasti verejných financií, predpokladá Národná banka Slovenska (NBS). Zároveň však počíta aj s tým, že konsolidácia bude mať negatívny vplyv na slovenskú ekonomiku.
        „Keby vláda neprijímala ďalší konsolidačný balíček, tak deficit verejných financií by narástol z tohtoročných 4,9 % HDP na 5,4 % HDP. Konsolidácia, ktorá v konečnom dôsledku bude niekde okolo 1,1 % HDP, by mala stiahnuť ten deficit v budúcom roku na 4,3 % HDP. Z tohto pohľadu považujeme splnenie vládneho cieľa v tomto roku aj v budúcom roku za realistické,“ zhodnotil vo štvrtok na tlačovej konferencii výkonný riaditeľ NBS Michal Horváth.
        Zatiaľ čo vláda deklarovala objem konsolidačného balíka na úrovni 2,7 miliardy eur, NBS očakáva jeho skutočnú veľkosť na približne 2,1 miliardy eur. Vyplýva to z vlastného odhadu vplyvu jednotlivých opatrení, ku ktorému pristupuje konzervatívne. Týka sa to napríklad vplyvu nových pracovných dní na príjmovú stránku rozpočtu, ale aj odhadu niektorých výdavkov.
        „Preto my hovoríme o objeme 2,1 miliardy eur. Je to stále veľké číslo a treba povedať, že to bude mať zásadný vplyv na makroekonomiku, na vývoj rastu, vývoj spotreby, vývoj miezd. Vplyvom tohto balíčka je možné čakať, že aj príjmová stránka bude ovplyvnená, teda rátame s tým, že aspoň krátkodobo utlmí tento balíček ekonomickú aktivitu, tým pádom aj príjmy rozpočtu budú nižšie,“ priblížil Horváth.
        Centrálna banka znížila odhad rastu slovenskej ekonomiky na tento aj budúci rok a najmä čo sa týka budúceho roka je nosným dôvodom práve konsolidácia. „Keby sa fiškálna konsolidácia nekonala, tak by sme očakávali postupné zrýchľovanie rastu ekonomiky, ale s tou konsolidáciou naopak očakávame spomalenie na 0,5 %,“ vyčíslil. Zároveň však zdôraznil, že konsolidácia je nevyhnutná a akýkoľvek balíček opatrení by tlmil ekonomický rast.
        Poukázal tiež na to, že situáciu výrazne ovplyvňuje aj nepriaznivý vývoj v zahraničí. „Ak by sme mali tie isté predpoklady, ako sme mali pred dvoma rokmi, ekonomika by rástla o 0,4 percentuálneho bodu (p. b.) rýchlejšie, v budúcom roku by to bolo až o 0,8 p. b. rýchlejšie. Takže vplyv medzinárodného prostredia je dosť citeľný a má to dopad aj na verejné financie,“ zhodnotil Horváth. V prípade lepšieho medzinárodného prostredia by podľa odhadov NBS mohol byť deficit tento rok nižší o 0,3 % HDP a v budúcom roku o 0,6 % HDP.
        Príbeh konsolidácie na Slovensku sa podľa Horvátha budúci rok nekončí. Ak by sa v budúcnosti neprijímali ďalšie opatrenia, deficit zostane aj po roku 2026 okolo úrovne 4 % HDP. Za týchto predpokladov by bol nárast miery zadlženosti na Slovensku jeden z najvyšších v eurozóne. „Takže je ešte veľa práce pred nami, aby sme zastabilizovali vývoj zadlženia verejnej správy. A je to veľmi dôležité, aby sa zachovala stabilita ekonomiky a finančná stabilita na Slovensku,“ podčiarkol.