SAMOSPRÁVA: Jančovič: Mali by sme sa viac zamerať na destinačný turizmus
O súčasnej situácii a očakávaniach hovoril v televízii TABLET.TV v diskusnej relácii Samospráva tu a teraz primátor mesta Piešťany Peter Jančovič.
Bratislava 12. mája (TASR) - Nový koronavírus zasiahol do všetkých oblastí života samospráv, cestovný ruch nevynímajúc. Dôkazom toho sú vyľudnené centrá miest a areály liečebných domov v kúpeľných mestách. O súčasnej situácii a očakávaniach hovoril v televízii Tablet.TV v diskusnej relácii Samospráva tu a teraz primátor mesta Piešťany Peter Jančovič. Ten je zároveň predsedom sekcie inovácií, regionálneho rozvoja, cestovného ruchu Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS).
-Ako mestá zamerané na cestovný ruch cítia dosahy pandémie, ale aj nástup ekonomickej krízy?-
Pravidelne komunikujem so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany. Tie neboli zavreté 75 rokov, takže takúto situáciu nikdy nezažili. Na ne sú, samozrejme, naviazané iné služby. Každé kúpele sú iné aj z hľadiska klientely. Ak hovoríme o Piešťanoch, tak okolo 60 percent klientov prichádza zo zahraničia a zatiaľ nevieme, dokedy si situácia vyžiada uzavretie hraníc. Z pohľadu samosprávy treba napríklad očakávať sklz v platení dane z nehnuteľností a výpadky budú aj v dani z ubytovania. Chcem však oceniť, že vláda pristupuje k liečebným kúpeľom, že ich vníma ako podniky, ktoré nemôžu vykonávať svoju činnosť, a poskytne im pomoc.
-Pozrieme sa na to aj z druhej strany. Iste sa dá z takejto situácie poučiť. Je túto krízu možné brať aj ako príležitosť?-
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Možno nás to naozaj spojí, aby sme videli to, čo sme doteraz nevideli. Veľakrát až turisti musia prísť a povedia, prečo k nám chodia a my si to uvedomíme až potom. Zoberte si, že cez Veľkú noc sme nemohli opustiť svoje okresy a zrazu sme zistili, čo všetko zaujímavé máme tam, kde bývame. Možno sme týmto atraktivitám v minulosti neprikladali takú váhu, ale teraz sa to môže zmeniť a môžeme ich ponúknuť návštevníkom.
-Ako cesta sa teda ukazuje orientácia na slovenských turistov?-
V týchto chvíľach sa budeme musieť zamerať na domáci turizmus a vnímať ho inak ako doteraz. Dnes to napríklad funguje tak, že prídete na hrad, prejdete sa, idete domov, mali by sme sa zamerať na destinačný turizmus. Musíme ukázať viac v regióne, lebo čísla a financie sa odvíjajú najmä od počtu ubytovaní. Z toho profitujú podnikatelia, prináša to zamestnanosť a v neposlednom rade aj peniaze na chod samospráv. Teda nielen kúpeľníctvo, ale vieme ponúknuť na Slovensku aj cykloturizmus, gastroturizmus, športový turizmus. Jednoducho musíme turistu udržať dlhšie v tom regióne. Oblastné organizácie cestovného ruchu teda považujem za veľmi dobrý nástroj na dosiahnutie týchto cieľov.
Pravidelne komunikujem so Slovenskými liečebnými kúpeľmi Piešťany. Tie neboli zavreté 75 rokov, takže takúto situáciu nikdy nezažili. Na ne sú, samozrejme, naviazané iné služby. Každé kúpele sú iné aj z hľadiska klientely. Ak hovoríme o Piešťanoch, tak okolo 60 percent klientov prichádza zo zahraničia a zatiaľ nevieme, dokedy si situácia vyžiada uzavretie hraníc. Z pohľadu samosprávy treba napríklad očakávať sklz v platení dane z nehnuteľností a výpadky budú aj v dani z ubytovania. Chcem však oceniť, že vláda pristupuje k liečebným kúpeľom, že ich vníma ako podniky, ktoré nemôžu vykonávať svoju činnosť, a poskytne im pomoc.
-Pozrieme sa na to aj z druhej strany. Iste sa dá z takejto situácie poučiť. Je túto krízu možné brať aj ako príležitosť?-
Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. Možno nás to naozaj spojí, aby sme videli to, čo sme doteraz nevideli. Veľakrát až turisti musia prísť a povedia, prečo k nám chodia a my si to uvedomíme až potom. Zoberte si, že cez Veľkú noc sme nemohli opustiť svoje okresy a zrazu sme zistili, čo všetko zaujímavé máme tam, kde bývame. Možno sme týmto atraktivitám v minulosti neprikladali takú váhu, ale teraz sa to môže zmeniť a môžeme ich ponúknuť návštevníkom.
-Ako cesta sa teda ukazuje orientácia na slovenských turistov?-
V týchto chvíľach sa budeme musieť zamerať na domáci turizmus a vnímať ho inak ako doteraz. Dnes to napríklad funguje tak, že prídete na hrad, prejdete sa, idete domov, mali by sme sa zamerať na destinačný turizmus. Musíme ukázať viac v regióne, lebo čísla a financie sa odvíjajú najmä od počtu ubytovaní. Z toho profitujú podnikatelia, prináša to zamestnanosť a v neposlednom rade aj peniaze na chod samospráv. Teda nielen kúpeľníctvo, ale vieme ponúknuť na Slovensku aj cykloturizmus, gastroturizmus, športový turizmus. Jednoducho musíme turistu udržať dlhšie v tom regióne. Oblastné organizácie cestovného ruchu teda považujem za veľmi dobrý nástroj na dosiahnutie týchto cieľov.
