Bratislava 4. novembra (Teraz.sk) – Zmeny v rezorte vnútra boli súčasťou predvolebných záväzkov všetkých troch aktuálnych vládnych strán. Preto nie sú personálne kroky nového ministra Šutaja Eštoka (Hlas-SD) nijako prekvapivé a dali sa očakávať. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Odvolanie bývalého policajného prezidenta Štefana Hamrana bolo podľa Hrabka o to jednoduchšie, že vládna koalícia v minulom volebnom období zvýšila právomoci ministra vnútra pri jeho odvolávaní a menovaní. V minulosti mohol minister vyberať policajného prezidenta len z kandidátov, ktorých schválil parlamentných výbor, dnes má stanovisko výboru iba odporúčací charakter. „Bývalá vládna koalícia zákon zmenila. Odporúčanie parlamentného výboru napríklad ohľadom policajného prezidenta dnes nemá žiadnu hodnotu, je to strata času samotného výboru,“ konštatoval Hrabko.

Na odvolanie bývalého policajného prezidenta Hamrana boli podľa Hrabka aj vecné dôvody, najmä jeho politický prístup k vykonávaniu svojej funkcie a odôvodňovaniu svojich rozhodnutí. „Policajný prezident sa nemá správať tak, ako sa správal on,“ tvrdí Hrabko.

Zmeny na poste policajného prezidenta, ale aj šéfa Úradu inšpekčnej služby, ktorým sa stal Branislav Zurian, sú podľa Hrabka súčasťou prevzatia moci novou vládnou garnitúrou. „Aj ostatné výmeny sú napĺňaním výsledkov volieb. Smer-SD, Hlas-SD, ani SNS sa pred voľbami netajili tým, aké zmeny chcú robiť a teraz ich robia,“ tvrdí Hrabko.

Vyhlásenia premiéra Roberta Fica (Smer-SD) na októbrovom summite lídrov Európskej únie v Bruseli o zastavení vojenskej pomoci Slovenska Ukrajine, sú podľa Hrabka v súlade s predvolebnou líniou Smeru-SD. Slovensko však neavizovalo úmysel blokovať pripravovaný rozpočet únie, ktorý má obsahovať aj pomoc Ukrajine. „Jedna vec sú posolstvá Roberta Fica smerom k domácemu publiku a druhá skutky, ktoré robí v únii. Na rozdiel od troch predchádzajúcich premiérov vie veľmi dobre, čo robí. Ak je niečo v jeho záujme, schváli to aj na úrovni únie. Ak to nebude v jeho záujme, bude robiť ramená a snažiť sa to zobchodovať,“ konštatuje Hrabko.

Premiér sa pred summitom stretol s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyen. Toto stretnutie, ale aj priebeh summitu podľa Hrabka ukazuje, že tvrdenia o Ficovej izolácii na summite boli skôr strašením ľudí, ktorí nepoznajú politické mechanizmy, než realitou. „Ak by to bolo tak, bolo by to nerešpektovaním výsledku volieb na Slovensku a to si žiadny politik Európskej únie nedovolí. Musia brať Roberta Fica ako partnera,“ konštatoval Hrabko.

Vyhlásenie Richarda Sulíka, že sa na najbližšom sneme už nebude uchádzať o pozíciu predsedu SaS, má v úmysle uchádzať sa o post čestného predsedu a kandidovať do eurovolieb, podľa Hrabka v tejto chvíli politiku SaS neovplyvní nijako. „Ak by oznámil, že sa okamžite vzdáva funkcie predsedu, vystupuje zo strany a ide sa venovať niečomu úplne inému, potom by to tou stranou poriadne zamávalo. Ale teraz sa nemení nič,“ povedal.

Premenovanie hnutia OĽANO a priatelia na hnutie Slovensko prebehlo podľa Hrabka zrejme v súlade s aktuálne platnou legislatívou. „Slovensko je skrátený názov Slovenskej republiky, ale nie je nijako zákonom chránený. Všetci vieme, že Igor Matovič nie je štandardný politik. Podľa mojich vedomostí zákon neporušil. Prežili sme tu denník, ktorý sa dokonca volal Slovenská republika,“ upozornil Hrabko.