Bratislava 16. augusta (TASR) - Treba sa pozrieť na to, ako je možné zlepšiť ochranu žien pred násilím. Uviedla to Barbora Burajová z Koordinačno-metodického centra pre prevenciu násilia na ženách (KMC) v relácii Štúdio TASR v TASR TV. Potrebu otvoriť túto tému podľa nej ukázala aj júnová tragédia v Gelnici. Myslí si, že by sa mali zrealizovať viaceré legislatívne zmeny, napríklad v súvislosti s informovaním o prepustení páchateľa z väzby. 
    „Realita posledných dní ukázala, že aj po zmenách, ktoré boli prijaté napríklad v roku 2017 v súvislosti s transpozíciou smernice o obetiach trestných činov, tu máme príklad takej tragickej udalosti, ktorá vyvoláva otázky a aj potrebu pozrieť sa na to, že kde ešte môžeme spraviť zlepšenia, aby ochrana žien pred násilím aj iných obetí domáceho násilia bola naozaj proaktívna a účinná,“ poznamenala v relácii Štúdio TASR.
    Burajová vidí priestor na prijatie viacerých legislatívnych zmien. Myslí si, že veľa z nich je drobných, ale urobia veľký rozdiel. Zmenu treba podľa nej napríklad pri informovaní obetí o prepustení páchateľa z väzby alebo výkonu trestu. „Aby informácia išla proaktívne smerom k obeti, nie aby našla páchateľa sedieť doma v obývačke bez toho, aby vedela o jeho prepustení,“ podotkla. Hovorila tiež o potrebe úpravy pri rodičovských právach a povinnostiach. „Máme na stole povinnosť transponovať smernicu o násilí na ženách a domácom násilí, ktorá napríklad hovorí o tom, aby aj deti, ktoré sú svedkami domáceho násilia, boli považované za obete a bola im priznaná ochrana,“ doplnila. 
    Za dôležitú označila tiež potrebu efektívnej komunikácie medzi jednotlivými inštitúciami. Myslí si, že by to prispelo k zníženiu rizika opakovanej viktimizácie. Upozornila totiž na to, že obete musia často svoj príbeh opakovane prerozprávať pred rôznymi inštitúciami napriek tomu, že k dispozícii už ich má iná. V tejto súvislosti hovorila aj o dôležitosti citlivej, empatickej komunikácie. Apelovala na prijatie metodických postupov či usmernení. 
    Za kľúčové v tomto smere považuje, aby inštitúcie vedeli pri nahlásení domáceho násilia správne vyhodnocovať závažnosť hrozby. Upozornila na to, že niekedy sa v dôsledku tejto neschopnosti ocitli obete v nebezpečných situáciách napriek tomu, že boli v kontakte s políciou, kuratelou alebo súdmi. „Napriek tomu, že máme mnohé legislatívne opatrenia a že v pomáhajúcich aj verejných inštitúciách sú ľudia, ktorí chcú pomôcť, veľmi to závisí od toho, na koho natrafíte - či je ten človek dostatočne citlivý, dostatočne vzdelaný a ako vníma ohrozenie násilím,“ povedala.
    Burajová zároveň potvrdila, že ministerstvo spravodlivosti pripravuje zmeny v tejto oblasti. Priblížila, že k návrhom predložili aj pripomienky. „To, ako sa to premietne do konkrétnych právnych noriem, uvidíme zrejme až niekedy v budúcnosti,“ dodala. Myslí si, že teraz je ten čas na prijatie nových opatrení. „Aj tá tragická udalosť z Gelnice nasvietila na ten problém. Takže možno nastal čas sa na to pozrieť a využiť to momentum, aby sa urobilo čo najviac,“ skonštatovala.
    K téme ochrany žien zažívajúcich násilie sa v júli stretlo viacero organizácií, inštitúcií a ministerstiev. Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) po ňom vyhlásil, že sa zhodli na tom, že je priestor na zapracovanie niektorých legislatívnych opatrení. Zároveň informoval, že rezort predstavil viacero návrhov, ktoré pripravili už dávno pred eskaláciou tejto témy a ktoré sú v legislatívnom procese. Rovnako aj ministerstvo vnútra a Policajný zbor priblížili, že v tejto oblasti pripravujú a realizujú viaceré opatrenia. Ochotu pokračovať v spolupráci, ktorá má prispieť k účinnejšej ochrane obetí domáceho násilia, deklaroval aj rezort sociálnych vecí.