ŠVAŇOVÁ: Nechcem sa spútavať falošnými predstavami
PREHRAŤ

ŠVAŇOVÁ: Nechcem sa spútavať falošnými predstavami

V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz diskutuje Aneta Čmelová so slovenskou diaľkarkou Dominikou Švaňovou.
Bratislava 24. septembra (TASR) - Diaľkarka Dominika Švaňová sa na augustových majstrovstvách sveta juniorov v americkom Eugene prebojovala do finále a obsadila konečné 9. miesto. V tejto disciplíne sa medzi najlepšiu dvanástku dostala ako prvá Slovenka po viac než štvrťstoročí. V relácii TASR TV Šport Tu a Teraz hovorila aj o atmosfére na Hayward Field, náročnej komunikácii s trénerom na diaľku či ambíciách pred budúcoročnými majstrovstvami Európy juniorov.

Osemnásťročná atlétka potrebovala na spracovanie životného výsledku určitý čas. Na vrcholnom podujatí štartovala prvýkrát a až počas súťaže si naplno uvedomila, že súperí so svetovou špičkou. "Prvotné momenty boli dosť nereálne, ale teraz už si to naozaj uvedomujem. Už tu sedím pred kamerami a naozaj som si vedomá, že to bolo výborné umiestnenie," povedala v úvode rozhovoru. Príchod na jeden z najikonickejších atletických štadiónov na svete prirovnala k filmu a prekvapilo ju, že pred kvalifikáciou cítila viac radosti než nervozity.

Tá sa dostavila až v priebehu súťaže. Prvý pokus slovenskej reprezentantky bol neplatný, v druhom zostala ďaleko od odrazovej dosky a o jej postupe do finále rozhodol až tretí skok. "Snažila som sa sústrediť hlavne na to, čo mám v tom pokuse urobiť. Na všetky tie, ktoré som už predtým odskákala, stačilo ich naozaj len zopakovať. V nohách som to teda mala, už to teda iba previesť. Snažila som sa nemyslieť na nič za ten pokus, že čo ak to neskočím. Tieto myšlienky tam naozaj neboli. A myslím si, že v tom som sa naozaj posunula a som rada, že to vyšlo," opísala Švaňová svoje pocity z kvalifikácie, v ktorej dosiahla 607 cm.

Vo finále skočila 598 cm a z 11. pozície sa posunula na konečné 9. miesto: "Chcela som skákať ďalej, ale už v rozcvičke som cítila mierny svalový a rozsahový diskomfort. Vedela som, že to asi nebude úplne môj deň. Našťastie to nie je nič vážne, bol to iba ten deň, možno nejaké stresové vypätie. Ale samozrejme, postup na deviatu priečku ma veľmi tešil. Osmička ma v prvom momente trochu štvala, ale baby naozaj skákali lepšie, zaslúžili si to a bola to úplne iná súťaž ako kvalifikácia."

Jej osobný rekord 627 cm, ktorým koncom júla vyhrala majstrovstvá Slovenska v Banskej Bystrici, by v Eugene znamenal umiestnenie tesne pod pódiom. Švaňová sa však k hypotetickým scenárom nechcela vracať: "Čo by bolo keby sa nehrá. Samozrejme, táto myšlienka mi prešla hlavou, aj mi to viac ľudí pripomenulo, ale jednoducho som na to v ten deň nemala. A ešte dúfam, že plnú formu môžem ukázať na budúci rok."

Pred ňou sa do finále diaľky na juniorských MS naposledy prebojovali v roku 2000 sestry Dana a Jana Veľďákové. Švaňovej 9. priečka je po štvrtom mieste Dany Veľďákovej druhý najlepší slovenský výsledok v tejto disciplíne a vekovej kategórii vôbec. "Samozrejme, je to česť. Sestry Veľďakové to dotiahli veľmi ďaleko a určite je to pre mňa aj istý atletický vzor, keďže sú Slovenky a sú dôkazom, že sa to dá dotiahnuť ďalej aj s týmto pôvodom alebo týmito podmienkami, čo máme na Slovensku. Som rada, že môžem byť porovnávaná s takýmito dievčatami," konštatovala mladá atlétka.

Na šampionáte navyše prvýkrát súťažila bez osobného trénera Petra Tichého. Najvýraznejšie jej chýbal počas prípravného týždňa v Corvallise, keď museli komunikovať telefonicky s deväťhodinovým časovým posunom: "Aj mi nemal kto dohliadať na tréningy, ktoré boli pre ten výkon rozhodujúce. Čiže som tam bola trošku taká samostatná jednotka, ale zvládla som to."

Ďalším vrcholom budú pre Švaňovú budúcoročné MEJ a po svetovom finále už nechce uvažovať iba o zvládnutí kvalifikácie. "Budúci rok už chcem myslieť aj za kvalifikačný limit a na to, aby som bojovala o vyššie priečky," poznamenala 18-ročná reprezentantka, ktorú čaká náročný maturitný ročník.

Život vrcholovej športovkyne podľa nej prináša veľa sebazaprenia, odopierania si, hodín na štadióne i v posilňovni a času venovaného regenerácii. Konkrétnu métu, ktorú by chcela v kariére dosiahnuť, si však neurčuje. "Áno, myslím na to najlepšie, ale nechcem to úplne definovať, alebo priamo pomenovať, aby som v tom možno mala väčšiu voľnosť a aby som sa nespútavala falošnými predstavami," uzavrela Švaňová.